5 tipov, ktoré vás priblížia k vašim snom

Krásny štvrtok! Ako ste sa mali? Ja si užívam voľno od školy a poobede sa pôjdeme prejsť s priateľom, pretože znova vyšlo slniečko a je nádherne. Rozmýšľala som, čo by som vám dnes mohla napísať a kedže v poslednej dobe často rozmýšľam nad svojimi snami, víziami a cieľmi, rozhodla som sa, že sa s vami podelím o pár tipov, ktoré vás privedú bližšie k vaším snom.

1. Verte svojim snom

Ak si stanovíte svoje ciele a sny, musíte v nich veriť. Budú ľudia, ktorí vás budu od vašich snov odrádzať a tiež vás budú demotivovať. Jednoducho ich slová neberte vážne. Ak cítite, že to je skutočne to čo chcete, chodte si za tým.

2. Vytvorte si vision board

Spíšte si zoznam vašich snov, cieľov a vízií. Stiahnite si obrázky z Pinterestu, ktoré súvisia s vašimi snami a jednoducho si ich prilepte na nástenku, alebo do zošita. Nástenku vízií si položte na miesto, ku ktorému máte prístup každý deň a kde vám bude stále pripomínať to, na čom máte pracovať. Čím viac budete mať svoje sny na mysli a každý deň ich budete mať v hlave, tým viac budete hľadať možnosti ako sa k ním dopracovať.

3. Nájdite si inšpiráciu

Nájdite si niekoho, kto vás bude inšpirovať. Niekoho, kto vás bude posúvať bližšie k vaším cieľom. Osoba,ktorá vás inšpiruje, vás poháňa vpred a často si ňou viete "dobiť" svoju fantáziu a energiu.
Pre mňa osobne je veľkou inšpiráciou blogerka, youtuberka, manželka Markétka Frank (môžte si ju všimnúť na mojej vision board), ktorú sledujem druhý rok a strašne som si ju obľúbila. Je veľmi inšpiratívna, milá, usmievavá a neskutočne krásna žena s dokonalými vlasmi. Keď hľadám inšpiráciu, rady alebo tipy, vždy ich hľadám na blogu TU alebo na youtube TU Markéty.

4. Zdieľajte svoje sny

Hovorte o svojich snoch, dávajte o nich okoliu vedieť. Privedie vás to k určitej povinnosti pracovať na svojich snoch. Budete cítiť určitú zodpovednosť ísť si za tým a dokázať ľuďom, že ste to zvládli.

5. Buďte vďační

Je dôležité ďakovať zato, čo máme práve teraz, v tejto chvíli. Buďte vďační za maličkosti, ktoré vám pripadajú samozrejmé. Vďačnosť vás privedie k myšlienke, čo všetko máte a koľko veľa možností máte na splnenie si svojich snov. O vďačnosti som písala v minulom článku TU, kde sa dozviete viac.

Verím, že vás týchto 5 tipov na priblíženie sa k vašim snom a cieľom oslovilo a že vám pomôžu na vašej ceste k budúcnosti. Určite mi napíšte do komentáru, ak máte nejaké svoje tipy, ktoré vám pomáhajú pri plnení si vašich snov a s ktorými by ste sa radi podelili. Krásny zvyšok dňa!

Pohodová nedeľa

 

Milujem dni, kedy môžem v pokoji oddychovať a dnes je presne nato ten čas. Keď som sa ráno zobudila a pozrela von oknom, bola hmla a nevyzeralo, že sa vyčasí. Nakoniec z toho vzišlo krásne počasie, ktoré ma teší celý týždeň a veľmi nie som nadšená, že na nasledujúci týždeň sa má ochladiť. Každopádne som si dnes urobila pohodové nedeľné poobedie. Uvarila som si zázvorový čaj s citrónom a medom, prezerala som si obrázky na pintereste, čítala články obľúbených blogeriek.

 

Tiež som si listovala v knihe Hygge (nájdete ju TU ), v ktorej sa píše o tom, ako si vytvoriť hygge chvíľu a nemusí to byť len chvíľu. Sú to okamihy, keď sa pohodlne zababušíte do deky s pútavou knihou v ruke, alebo keď k vám na večeru prídu blízki priatelia a cítite pokoj a pohodu. Ja som si k tomu všetkému ešte zapálila vanilkovú sviečku, ktorú som dostala od skvelej kamarátky.

Teraz mám už len v pláne, ísť na prechádzku s kamarátkou Bety, pretože by to bola škoda nevyužiť tak krásne slnečné popoludnie.

Krásny slnečný deň všetkým!

About me

Rada by som vám povedala niečo o sebe, o mojom živote a tiež niečo z detstva. Najskôr by som sa vám rada predstavila. Moje meno je Zuzana Jurková, klasické a ničím nezaujímavé meno, no možno trochu zaujímavejšie birmovné meno Amália, ktoré by som kľudne vymenila za krstné. Mám dvadsaťjeden rokov, žijem na Slovensku  a mojím rodným mestom je Prešov, ktorému sa kedysi hovorievalo "mestom mladých". Aj keď tu žijem od môjho narodenia a ani počas vysokej školy som neodišla nikam inam, rada by som sa o pár rokov (najskôr keď dokončím vysokú školu alebo aspoň bakalára) odsťahovala do Prahy s mojím zatiaľ priateľom. Neviem či sa mi tento môj sen niekedy podarí zrealizovať, čo verím že áno, do Prešova sa budem vždy vracať veľmi rada a to hlavne kvôli mojej rodine. Prešov, je miestom kde študujem od svojej základnej školy, až po vysokoškolské štúdium na Prešovskej Univerzite. Mojou fakultou je, Fakulta športu so študijným programom, učiteľstvo telesnej výchovy. Nemyslím, že študujem to, čo by som v budúcnosti chcela robiť a tiež ma to neťahá učiteľským smerom. Hoci šport milujem a aj som sa mu venovala naplno od svojich zhruba ôsmich rokov, ako tenisový hráč, no v šestnástich ma to omrzelo a odvtedy sa aktívne nevenujem žiadnemu športu. Z času na čas dostanem chuť, ísť si zacvičiť na skupinové cvičenia, aj keď v poslednej dobe to je so mnou horšie a väčšinou nado mnou zvíťazí moja lenivosť. Keď som bola mladšia, tak so športom to bolo jednoduchšie. K pohybu som sa nemusela nútiť a rozhodne som sa nemusela nútiť k provokácií súrodencov, spolužiakov alebo kamarátov. Myslím, že to bolo mojou najobľúbenejšou činnosťou a za každým problémov v škole, som bola ja, jediné z dievčat, a samí chlapci. V tomto, som veľkú radosť rodičom nerobila a myslím, že teraz tomu nieje veľmi inak. Provokácia ľudí, mi ostala dodnes. Okrem športu a provokovania druhých, som si po ukončení tenisu našla záľubu vo vyrábaní dekorácií, kreslení a presúvaní nábytku, skoro každú sobotu. Raz som chcela mať obrovskú izbu ako dievčatá v amerických filmoch, potom som zas chcela izbu ako mal Harry Potter. Stále som chcela niečo iné a preto bolo nutné každo-sobotné presúvanie nábytku. Teraz ma to tiež niekedy pochytí, hlavne keď cítim vo svojej izbe stereotyp a potrebujem zmenu, ale už to  realizujem len raz za dva- tri roky. Vytvárať a vyrábať ma napĺňa až dodnes a práve preto som sa po dlhom zvažovaní rozhodla začať písať články na blog. Veľmi si to užívam a zatiaľ ma to aj veľmi baví. Myslím, že som konečne našla jednu z činností, ktorá ma naozaj napĺňa.

Ako to máte vy? Už ste si našli záľubu, koníček alebo prácu, ktorá vás skutočne baví a napĺňa? Určite mi dajte vedieť, dole v komentároch, rada sa dozviem niečo o vás.
Krásny večer!

Simple chocolate granola

Ahojte!

Sme v polovici týždňa a ja sa veľmi teším, že je vonku stále tak nádherne. Posledné dni som toho mala veľa v škole a preto som vám sem nemala čas pridávať články. Mrzí ma to, ale verím, že v najbližších dňoch to už bude o čosi lepšie.
Keď som si ráno robila raňajky dostala som chuť na granolu, ktorú si v poslednej dobe nekupujem, ale naopak, pripravujem doma a práve mi aj došla. Takže to bola skvelá príležitosť pustiť sa do jej prípravy a veľmi rada by som sa o recept podelila aj s vami, pretože je veľmi jednoduchý a časovo nenáročný. Tak ako ovsená kaša, ktorú som vám sem pridávala minule.


Čo budeme potrebovať:
150 g ovsených vločiek
4 PL kokosového oleja
1 ČL kakaa
1 PL kokosových lupienok
1 ČL orechového maslo
2 ČL mletej škorice
1 PL chia semienok
3 PL medu

Rozohrejeme si rúru na 150°C. Na plech si pripravíme papier na pečenie. Vysypeme ovsené vločky, mletú škoricu, chia semienka. V pohári si urobíme zmes kokosového oleja, kakaa, medu a arašidového masla, ktorú dáme na minútu do mikrovlnej rúry. Roztopenú zmes si premiešame, aby sa nám všetky suroviny zmiešali. Potom to celé vylejeme na plech a zmiešame s ovsenými vločkami, škoricou a chia. Vložíme do rúry a pečieme 20 minút. Ja som granolu po každých piatich minútach premiešavala s lyžicou, pretože zvykne prihorievať. Minútu pred vybratím, prisypeme kokosové lupienky.

Po upečení ju nechajte vychladnúť na plechu. Vychladenú si môžte vložiť do sklenenej nádobky.

Nepripiekla sa mi, len na fotke to tak vyzerá.

Pekný zvyšok večera!

Blessed friday

Milujem prírodu, farby jesene, spev vtákov, čistý vzduch a z času načas mať rande sama so sebou. Dnes som presne ten čas pre seba mala. Chcela som ho stráviť tam, kde to mám rada. V prírode a v tichu. Chcela som si vychutnať posledné lúče zapadajúceho slnka. Babie leto sa pomaly končí, a ja sa teda veľmi neteším na skoré stmievanie,  desať vrstiev oblečenia pod kabátom, suché a popraskané pery, omrznuté ruky a roztopený sneh na chodníkoch. Teraz som sa dosť prezradila, že zima nepatrí medzi moje najobľúbenejšie ročné obdobie, ale sú veci a činnosti, ktoré mám na zime veľmi rada. 

No dnešok sa rozhodne na zimu nepodobal, a preto som sa rozhodla, že pôjdem na kopec neďaleko môjho domu, ktorý sme ako deti volali "hura". Cestou hore, som sa zastavila asi pri štyroch stromoch, na ktoré som chcela vyliezť. Na jeden sa mi to aj podarilo a chvíľu som si užívala pohľad na zapadajúce slnko nad mestom. Keď sa mi podarilo zo stromu zliezť, prešla som ešte pár krokov, ktoré viedli na vrch kopca. Rozložila som si tam deku, sadla si a len tak sa dívala na oranžové strechy, farebné lístie stromov, odrážajúce slnečné lúče v oknách domov a bytoviek. 

Viete, čo som si v tej chvíli uvedomila... že som vďačná. Bola som vďačná zato čo vidím, zato čo počujem, zato, že som tam bola schopná vyšliapať sama, bez pomoci. Uvedomila som si, že za tieto "obyčajné" veci je potrebné ďakovať, že to nieje len ďalšia záložka do našej zbierky. Dnešok ma priviedol k tomu, aby som ľudí a veci, ktoré sa dejú okolo mňa, nebrala ako samozrejmé. Myslím, že mám na čom pracovať a zlepšovať sa vo vďačnosti k ľudom, veciam, či k samej sebe. 

Dnešok bol pre mňa prínosný deň a som vďačná aj zato, že som si to uvedomila, možno neskoro, ale ako sa hovorí "radšej neskoro, ako nikdy". Verím, že tento článok bude takým malým nakopnutím pre vás, ktorí to máte rovnako, ako som to mala ja a ešte aj mám. Budem na sebe pracovať a viac ďakovať.

Ďakujem vám, že ste si to dočítali až sem. <3 

Morning goodies

Ahojte,
dnes som sa rozhodla, že sa s vami podelím  o takú malú- veľkú dobrotu na kľudne aj každé ráno. Ja som si ju v posledných dňoch veľmi obľúbila, pretože je chutná a nezaberá veľa času na prípravu. Ráno veľmi nestíham, kedže nie som ten typ človeka, ktorý si privstane skôr, aby sa ráno v kľude naraňajkoval, ale tento jednoduchý a rýchly recept dokážem stihnúť aj v časovom sklze.

Na začiatok by som chcela upozorniť, že tento recept nieje cukor free a gluten free a ani to nieje stopercentne najzdravšia ovsená kaša, ale čo stopercentne viem ,že je veľmi chutná.

Čo budeš potrebovať:

1 malý hrnček ovsených vločiek
1,5 ten istý hrnček mlieka
1 lyžicu masla
2 lyžice medu
1 lyžičku mletej škorice
5 mrazených jahôd
1 jablko
1 lyžica orechového masla
1 lyžica kokosových lupienkov
1 lyžička chia

Postup: 

V malom hrnci si necháme roztopiť maslo, do ktorého po roztopení vysypeme ovsené vločky. Na pár sekúnd vločky rozmiešame s maslo. Po premiešaní pridáme mlieko, premiešame a hneď po premiešaní pridáme škoricu a med.
Do zatiaľ nezhustenej  zmesi pridáme zmrazené jahody a kašu miešame do bodu varu ( dokiaľ nevrie :D )
Po zovretí kašu miešame ešte 2 minútky. Nezabúdajte na neustále miešanie, inak by vám mohla kaša prihorieť.
Po dvoch minútach od zovretia, kašu vypneme a vylejeme do misky v ktorej budeme ovsenú kašu podávať.
Na ozdobenie si nakrájame jablko a poukladáme podľa vlastnej fantázie. Vysypeme kokosovými lupienkami a polejeme orechovým maslom. Ja som použila konkrétne TOTO  kešu maslo s kokosom a bielou čokoládou. Nakoniec pridáme chia semienka. Dobrú chuť!

Určite mi dajte vedieť, ak ste tento recept vyskúšali a ako vám chutil alebo nechutil. 

Majte sa krásne!